Hraboš poľný

The Hraboš poľný (Microtus agrestis) je známy aj ako hraboš krátkochvostý. Hraboš poľný je jedným z najbežnejších malých hlodavcov na vidieku v Británii a Európe. Nachádza sa v celom britský na pevnine, nemá však bydlisko v Írsku, na ostrove Man ani na severných ostrovoch.

Ako dôležitý zdroj potravy pre sovy a niektorých iných predátorov ich populácia vrcholí a klesá v 3 – 5 ročnom cykle. Veľmi sa podobá na hraboša bankského (Clethrionomys glareolus), ten má však červenohnedú srsť, dlhší chvost a výraznejšie uši ako hraboš poľný.

Existuje hraboš orknejský (Microtus arvalis), ktorý sa vyskytuje iba na Orknejských ostrovoch v Škótsku a na Normanskom ostrove Guernsey. Je ako hraboš poľný, má však sýtejšiu hnedú farbu a je o niečo dlhší a ťažší.

Populácia hraboša poľného pred obdobím rozmnožovania sa odhaduje na viac ako 75 miliónov.

Popis hraboša poľa

Hraboš poľný má dĺžku hlavy a tela 8 – 13 centimetrov, chvost má približne jednu tretinu dĺžky tela. Hmotnosť hraboša poľného sa môže značne líšiť od 14 do 50 gramov. Majú myšovitý nos, ale je mierne tupší. Hraboše poľné sú pokryté srsťou, ktorá má žltú/hnedú až sivastú farbu. Ich spodná časť je biela a majú malé oči.

Biotopy hraboša poľného

Hraboš poľný obýva pasienky, lúky a močiare. Obľubujú predovšetkým otvorené, trávnaté stanovištia s hustou pôdou. Obľubujú najmä zarastené polia s vlhkou trsnatou trávou. Hraboš poľný sa vyskytuje aj na rumoviskách a v živých plotoch. Na ornej pôde zvyčajne chýbajú.

Diéta hraboša poľného

Potravou hraboša poľného sú predovšetkým šťavnaté steblá trávy a zelené listy, ale jedia sa aj korene, cibule a kôra, najmä v zime, keď je ťažké nájsť čerstvú vegetáciu.

Správanie hraboša poľného

Hraboš poľný je aktívny vo dne aj v noci. Môžu byť agresívne a každý má svoje malé územie, ktoré urputne bráni pred ostatnými hrabošmi. Hlučne sa bijú, vydávajú hlasné pískanie a zlostné štebotanie. Každý hraboš si vytvára pristávacie dráhy medzi steblami trávy, zvyčajne sústredenými na trs, kde hniezdi.

Hraboš poľný si síce vyhrabáva nory, no hniezda si zvyčajne stavia nad zemou na báze stebiel trávy, niekedy chránené kameňom alebo polenom. Vytvárajú malé podzemné dutiny, v ktorých sa tráva skladuje na zimu.

Hraboš poľný je jedným z najpočetnejších britských cicavcov a keďže ide o ťažké plemená, populácie v priaznivom prostredí často zvyšujú svoje populácie na tisíce a je známy ako „mor hraboša“. Keď sa to stane, súťaž o priestor a potravu a zvýšená agresivita vedie k menej úspešnému chovu, čo má za následok pokles populácie.

Výkyvy v populáciách sa zvyčajne vyskytujú v 3 – 5 ročných cykloch, ako už bolo spomenuté. S pribúdajúcimi populáciami hrabošov sa zvyšujú aj populácie niektorých predátorov. Hraboš poľný je hlavnou potravou sovy obyčajnej a tvorí 90 percent ich potravy. Nedostatok hrabošov má vplyv na počet odchovaných mláďat sovy obyčajnej.

Medzi ďalšie predátory patrí líšky , lasice , lasice , poštolky a hady .

Rozmnožovanie hraboša poľného

Hraboš poľný sa rozmnožuje v marci až októbri, v rozmnožovaní však môže pokračovať aj v decembri. Samice rodia 4 – 6 mláďat po 18 – 20 dňoch gravidity. Mladé hraboše sa rodia v hniezde zo suchej trávy, zvyčajne ukryté v hustom trávovom trse.

Samce sa môžu rozmnožovať vo veku 40 dní, samice vo veku 28 dní. Za rok sú teda schopné vyprodukovať 2 – 7 vrhov po 4 – 6 mláďat. Mláďatám narástla srsť o 10 dní a odstavujú sa približne v 16. dni. Životnosť hraboša poľného je okolo 2 rokov.