Orangutan

The Orangutany (rod: Pongo), sú dva druhy ľudoopov známe svojou inteligenciou, dlhými rukami a červenohnedými vlasmi.

Pochádzajú z Indonézie a Malajzie, v súčasnosti sa vyskytujú iba v dažďových pralesoch na ostrovoch Borneo a Sumatra, hoci fosílie sa našli na Jáve, Vietname a Číne. Orangutany sú jediným prežívajúcim druhom rodu „Pongo“.

Ich názov je odvodený od malajského a indonézskeho výrazu „orang hutan“, čo znamená „osoba lesa“. Orangutany sú známe aj ako „červená opica“ alebo „starý muž z lesa“. Orangutany sú najväčšie stromové cicavce.

Charakteristika orangutana

Samce orangutanov vážia približne 100 – 250 libier a sú približne 4 – 5 stôp vysoké. Samice orangutanov budú vážiť približne 60 až 110 libier a sú vysoké približne 3 až 3,5 stôp.

Úplne zrelé samce sa vyznačujú výraznými lícnymi okrajmi a dlhšou srsťou.

Sumatranské orangutany majú dlhú červenú/zázvorovú srsť. Na rozdiel od svojich bornejských kolegov majú na tvári dlhé vlasy. U mužov sa môžu objaviť lícne vaky a vaky na krku až vo veku 20 rokov a dokonca sa to vôbec nemusí stať.

Orangutanská diéta

Orangutany jedia väčšinou ovocie, ktoré tvorí 60 % ich stravy. Uprednostňuje sa ovocie s cukrovou alebo mastnou dužinou. Plody figovníka sa tiež bežne konzumujú, pretože sa ľahko zbierajú aj strávia. Ostatné potraviny zahŕňajú mladé listy, výhonky, semená a kôru. Súčasťou je aj hmyz a vtáčie vajíčka.

Predpokladá sa, že orangutany sú jediným dávkovačom ovocia pre niektoré druhy rastlín vrátane popínavého druhu „Strychnos ignatii“, ktorý obsahuje toxický alkaloid strychnín (prirodzene sa vyskytujúca organická zlúčenina produkovaná rastlinou). Zdá sa, že na orangutany nemá žiadny vplyv okrem nadmernej tvorby slín.

Biotop orangutanov

Orangutany možno nájsť v dažďových pralesoch, ako aj v iných lesoch vo vyšších nadmorských výškach a v blízkosti nížinných močiarov. Budú spať na stromoch a budú sa pohybovať po stromoch pri hľadaní ovocia. Žijú v tropických dažďových pralesoch a záplavových lesoch Sumatry. Orangutany žijú prevažne v podraste a na stredných úrovniach stromov.

Správanie orangutanov

Orangutany sú najviac stromovité z veľkých ľudoopov a trávia takmer všetok svoj čas na stromoch. Každú noc si z konárov a lístia robia hniezda, v ktorých spia. Sú viac samotárske ako ostatné ľudoopy, pričom samce a samice sa vo všeobecnosti stretávajú iba kvôli páreniu.

Dospelí samci a samice orangutanov sú samotári. Samice s mláďatami cestujú až do dospievania. Orangutany sú denné a stromové.

Orangutany sú skvelí lezci po stromoch a veľa času trávia len tak poflakovaním sa. Majú neskutočne dlhé ruky, ktoré im siahajú až po členky. Ich ramená slúžia na rozloženie ich hmotnosti medzi vetvy. Keď sa odvážia zostúpiť na zem, chodia po štyroch.

Orangutany hlasno volajú a trasú vetvami, aby udržali ostatných samcov preč. Vzduchové vaky v hrdle, ktoré siahajú pod podpazušie a ramená, znamenajú, že tieto hovory je možné počuť až na 1 kilometer.

Rozmnožovanie orangutanov

Vo voľnej prírode sa samica orangutana začína rozmnožovať vo veku 9 až 12 rokov. Tehotenstvo trvá 244 dní. Orangutanom sa najčastejšie narodí jedno mláďa, no rovnako ako ľudia môžu mať aj dve.

Matky zostávajú so svojimi deťmi, kým ich potomok nedosiahne šesť alebo sedem rokov.

Samice orangutanov v zajatí rodili už ako sedemročné.

Orangutany rodia každých osem rokov jedno mláďa. Bábätko asi do 18 mesiacov nosí matka a vie samo liezť. Mladé orangutany majú okolo očí biele „okuliare“, ktoré s pribúdajúcim vekom tmavnú. Vo voľnej prírode sa orangutany dožívajú 45 – 50 rokov.

Stav ochrany orangutanov

Orangutany sú ohrozené v dôsledku odlesňovania ich biotopu a premeny pôdy na plantáže palmového oleja. Sumatranské orangutany miznú rýchlosťou 1 000 ročne. Na svete žije len asi 7 000 – 9 000 sumatranských orangutanov.